Diplomová práca sa zaoberá analýzou sukcesívneho založenia akciovej spoločnosti a priblížením úkonov spojených s týmto spôsobom založenia. Obsahom práce je aj definícia cenných papierov vydávaných akciovou spoločnosťou, charakteristika práv a povinností vyplývajúcich z upísania akcií spolu so zápisom vzniknutej spoločnosti do obchodného registra.

Odborná konferencia „Šport a právo – Fair play nielen na ihrisku“, ktorá sa konala v dňoch 3.- 4. októbra v Poprade bola konferenciou zameranou na otázky športového práva s vlastnosťou ojedinelá, no v žiadnom prípade nie náhodná – bola pokračovaním zreteľnej vízie. Bola pokračovaním vízie členov Učenej právnickej spoločnosti, ktorí ju v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom a ďalšími partnermi zorganizovali už po druhýkrát. Konferencia Šport a právo má ambíciu stať sa tradíciou, hoc mnohí z účastníkov jej druhého ročníka zhodnotili jej status tradičná už počas jej konania.

Autor sa v predkladanom príspevku snaží v krátkosti charakterizovať možnosti legálneho uchopenia statusu športovcov v budúcnosti, a to najmä na pozadí pomenovania súčasného stavu. Autor formuluje buď "dvojprvkovú" štruktúru, alebo "trojprvkovú" štruktúru zákonnej úpravy statusu športovcov. Navyše, ak je pravdou, že prvok definuje množinu, autor pristupuje ku korekcii trojprvkovej štruktúry statusu športovca do jej ďalšej podoby v znamení autorovej vízie "jeden šport - jeden športovec - rozdielne úrovne výkonu športovej činnosti". Príspevok môže slúžiť ako podnet na odborné diskusie (nielen) pre potreby prípravy dnes prebiehajúceho projektu prípravy "návrhu Nového zákona o športe", ktorý je vedený pod gesciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. 

Dňa 26. apríla 2012 sa Úrad priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici stal miestom konania Medzinárodnej konferencie pri príležitosti Svetového dňa duševného vlastníctva. Zaujímavé poznatky a informácie z oblasti práva duševného vlastníctva, práva ochrannej známky, monitorovania  a  záchytu vecí s falošnou ochrannou známkou a iné,  prezentované na tomto podujatí  vám ponúkame spracované na portáli UČPS.  

Príspevok je reakciou na postrehy a na obsah pripomienok rôznych autorov k predčasom naformulovanej skutkovej podstate tresného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti - návrhu de lege ferenda. Je taktiež reakciou na viacerými autormi debatovanú  polemiku vo vzťahu k nami skôr vymedzenej definícii športu.

Akýmsi „lightmotívom“ formulovania tohto krátkeho – na prax reagujúceho – príspevku je pohnútka autora ako člena Legislatívnoprávnej a etickej komisie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „LPaEK“) poukázať na možné praktiky športových klubov v podmienkach slovenského futbalu, ktoré by nemali existovať vôbec. Ak v rovine praxe skutočne existujú a nie sú iba fiktívne, natíska sa otázka, či si športové predpisy, ktoré ich umožňujú nevyžadujú nutnú zmenu, alebo či by pripravovaný „návrh Nového zákona o športe“ (ďalej len „NZOŠ“) nemal do tejto situácie zasiahnuť a normovať zakazujúcim spôsobom ich výskyt, ak to športové predpisy jednotlivých športov učiniť nedokážu.

Autor sa v príspevku snaží načrtávať vlastné riešenie boja proti diváckemu násiliu a neviazanosti divákov na športových podujatiach. Systematickým vytvorením personálneho, technického a vzťahového postupu sledovania, predchádzania, trestania a kontroly výkonu prípadného trestu poskytuje možné impulzy či myšlienky všetkým, ktorí sa tejto problematike odborne, právne, vedecky či inak profesne venujú.

Neexistuje vhodnejšie intro k predkladanému príspevku venujúcemu sa občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu na zdraví spôsobenú pri športe ako konštatácia, že jeho autor utrpel počas svojej aktívnej (futbalovej) kariéry vážny zdravotný úraz – dvojitú zlomeninu pravej nohy s roztrhnutým krížnym väzom. Súpera – futbalistu, ktorý mu v súboji o loptu počas hry túto nohu zlomil nežaloval ani v trestnej (ublíženie na zdraví), a ani v občianskoprávnej rovine (náhrada škody). Nepokladal to za primerané /na mieste / športu vlastné, nakoľko svojou účasťou na zápase vyjadril svoj konkludentný súhlas s tým, že k takejto situácii môže dôjsť. Vyvracia však tento postoj možnosť vyvodenia právnej zodpovednosti športovca za škodu (úraz), ktorú spôsobí inému športovcovi počas zápasu? Ak áno, má teoreticko právne "podhubie" tejto - dnes platnej - teórie slabé miesta? Ako by mali rozhodovať v týchto prípadoch dnes / pro futuro súdy, zohľadňujúc pri tom aj špecifickosť športu, ktorú spomínajú aj samotné zakldajúce dokumenty Európskej únie? Ak áno, poskytuje obsah "nového zákonu o športe" priestor na posilnenie a skvalitnenie právnej úpravy (možnej občianskoprávnej) zodpovednosti športovca za škodu? 

Autor sa v príspevku snaží jasne preukázať, že legislatívna podmienka založenia športového klubu hovoriaca o tom, že tento musí byť založený za účelom iným ako podnikanie, nie je správna. Charakteristika a typizovaná systematika jednotlivých každodenných a opakujúcich sa činností športového klubu jasne napĺňa obsahové náležitosti inštitútu podnikania, a to dokonca v súlade so zákonom č. 513/1991 Z.z Obchodným zákonníkom. Prirodzene, netreba tu pojem či definíciu podnikania chápať v klasickom (iba ekonomickom) význame, ale možno s väčšou citlivosťou športovej oblasti vlastnou a toľkokrát deklarovanou. Pod prizmou uvedeného, korelácia uvedených a rozobratých činností via facti neguje spomenutú zákonnú požiadavku a posúva ju do roviny obsolentných.

Krátkym príspevkom sa autor zamýšľa nad podstatou požiadavky stelesnenej samotnou bohyňou Justíciou, ktorá je s previazanými očami, váhou a mečom symbolom justície tak, ako ju (ne)poznáme.